Paige

                           Ryby    

Ryby tvoria obrovskú a rozmanitú skupinu úžasných vodných tvorov, ktoré sú vynikajúco prispôsobené životu vo vodnom prostredí. Žijú vo vode a dýchajú žiabrami, telo rýb zväčša pokrývajú šupiny a pri plávaní si pomáhajú plutvami. Sú to stavovce, čo znamená, že majú chrbticu tvorenú zo stavcov.Ryby majú najčastejšie prúdnicovitý či vretenovitý tvar tela so zužujúcim sa rypákom, vďaka čomu ľahko prenikajú vodným prostredím.Ryby majú dva typy plutiev- párové a nepárové.Medzi párové plutvy patria prsné a brušné plutvy, ktoré slúžia prevažnej väčšine rýb na manévrovanie a kormidlovanie. Nepárnymi plutvami sú chrbtová plutva, análna plutva a chvostová plutva.Chrbtová plutva a análna plutva pomáhajú rybám udržiavať stabilitu, chvostová plutva sa podieľa na manévrovaní i na tvorbe hnacej sily.Voda vynikajúco prenáša zvukové a iné vibrácie.Ryby ich zachytávajú pomocou bočnej čiary.Tvoria ju kanáliky naplnené tekutinou, ktoré sa rybám tiahnu pod kožou po bokoch tela a na hlave.Vibrácie prechádzajú do kanálikov a cez drobné póry a rozochvievajú rôsolovité čapíky, ktoré dráždia nervové zakončenia.Ryby tak vnímajú chvenie vody spôsebené prúdmi či inými organizmami.Oporu tela tvorí vnútorná kostra.Mozog dostáva informácie o okolitom prostredí pomocou zmyslových orgánov ako je napríklad oko či bočná čiara, a riadi zložité plávacie a manévrovacie pohyby vykonávané skupinami svalov.Pohyb krvi v cievach zabezpečuje srdce, tráviaca sústava premieňa potravu na živiny, ktoré slúžia na rast a obnovu organizmu.Viaceré žľazy vylučujú tráviace šťavy a hormóny, ktoré riadia vývin.Na rozmnožovanie slúžia pohlavné orgány.Veda, ktorá sa zaoberá rybami sa nazýva ichtyológia.Voda obsahuje rozpustený kyslík, ktorý ryby dýchajú ŽIABRAMI.Voda obmýva žiabre, ktoré sú bohato zásobované krvou a kyslík do nej prechádza cez tenkú membránu krvných vlásočníc.Okysličenú krv potom cievy rozvádzajú po celom tele.Plávací mechúr sa vyvíja ako vychlípenina čreva.Slúži na ovládanie vztlaku.Niektoré skupiny rýb majú plávací mechúr napojený na sluchové orgány, takže pôsobí ako ozvučnica.Niektoré ryby plávací mechúr nemajú.Ryby majú väčšinu vnútorných orgánov umiestnených v spodnej časti prednej polovice tela.Zvyšok tela tvoria svaly vykonávajúce plávacie pohyby.Niektoré ryby nemajú osobitý žalúdok ale črevo s viacerými kľučkami.Väčšina rýb síce naberá do úst vodu po hltoch ale v žiabrovej dutine je prúd vody vcelku plynulý.Keď ryba naberá do úst vodu, žiabrovú dutinu má uzavretú žiabrovým viečkom- skrelou.Potom ústa zatvorí a tlačí tak vodu do žiabrovej dutiny.Keď voda pretečie okolo žiaber, začne tlačiť na chlopňovitý uzáver žiabrovej štrbiny.Ten napokon povolí a voda prúdi von zo žiabrovej dutiny.Pod žiabrovými viečkami sa skrývajú štyri páry žiabrových oblúkov zo žiabrami.Niektoré ryby prežívajú aj v teplých a stojatých vodách s nízkym obsahom kyslíka-čerpajú ho zo vzduchu, ktorý prehĺtajú.Ryby majú vnútornú kostru.Väčšina rýb má kostenú kostru,ktorá sa skladá z troch hlavných častí. Prvú z nich tvorí lebka. Nachádza sa v nej mozog a sú na nej zavesené čeľuste a žiabrové oblúky. Druhou časťou je chrbtica, na ktorú sa pripájajú rebrá a treťou kostra plutiev s plutvovými lúčmi a podpornými kostičkami.Rovnako ako iné úspešné skupiny živočíchov, aj ryby sa v priebehu evolúcie vyvinuli do rozmanitých tvarov a veľkostí a prispôsobili sa tak rozmanitým životným podmienkam.Podľa toho vyzerá aj ich kostra. Niektoré časti môžu byť zväčšené aby tvorili oporu mohutnejším častiam tela, iné zakrpatené pretože už netvoria žiadnu funkciu a stali sa nepotrebnými.Niektoré rybie kosti vyzerajú dosť nezvyčajne.Ryby majú dva základné druhy kostí- prvé vznikajú ako chrupka a až neskôr sa premieňajú na kosť, druhé sa vyvíjajú z vrstiev kože.Telo väčšiny rýb pokrývajú šupiny.Môžu mať rozmanitú štruktúru tvar i veľkosť ale väčšina druhov rýb má malé okrúhle a pružné jednovrstvové šupiny.Nazývajú sa leptoidné.Skladajú sa z dvoch vrstiev-jedna je kostená, druhá ja tenká, vláknitá.Predná časť šupiny väzí v spodnej vrstvy kože- v zamši-, zvyšok je voľný.Ryby majú na povrchu aj ochranný sliz, ktorý však nie je produktom šupín ale kožných žliaz.Okrem toho, že ich chráni pomáha im aj ľahšie prenikať vodným prostredím.Väčšina rýb majú šupiny usporiadané do pozdĺžnych radov.V priečnom smere sú šupiny usporiadané tak, že smerujú šikmo nadol.Niektoré druhy možno najspoľahlivejšie rozoznať podľa počtu radov šupín.Počet priečnych radov sa zisťuje počítaním šupín v bočnej čiare, Počet pozdĺžnych radov počítaním šupín od predného okraja chrbtovej plutvy po brucho.Mnohé ryby doslova hýria farbami-nie  však preto aby sa nám páčili, ale preto že je to súčasťou ich životnej stratégie. Na rybách nájdeme azda všetky farebné odtiene aké si len vieme predstaviť.Dôvody sú rozmanité.Sfarbenie je vynikajúci prostriedok na maskovanie, obranu i ochranu teritória.Jednofarebné striebristé ,zelenkasté,modrasté či hnedasté sfarbenie dobre maskuje ryby v otvorenej vode; krikľavé červené, žlté či modré ich zasa robí nenápadnými v rovnako krásnom pestrofarebnom prostredí koralových útesov.Škvrny, pásiky a fliačiky narúšajú obrysy rybieho tela, čo mýli predátory.Niektoré farby môžu dať najavo, kto je pánom teritória a odrádzajú votrelcov, iné slúžia ako výzva partnerom na párenie.Niektoré ryby vekom menia sfarbenie.Ryby žijúce v chladnejších vodách alebo v otvorenom oceáne majú podstatne nenápadnejšie sfarbenie aj kresbu ich tela ako ich príbuzné z tropických jazier a koralových morí.Druhy zdržiavajúce sa na hladine majú často mierne kontrastné sfarbenie- na chrbtovej strane tela sú tmavšie, na brušnej svetlejšie.Pri pohľade zvrchu ich tmavý chrbát splýva s tmavými hlbinami, pri pohľade zospodu zasa ich svetlé brucho splýva s lesknúcou sa hladinou.A napokon vhodný tvar tela obmedzuje tvorbu tieňa.Väčšina hlbokomorských rýb nemá nijaké výrazné sfarbenie, zato sú však vystrojené svietiacimi orgánmi.